Podbeľ liečivý je vytrvalá bylina s dlhým, plazivým, šupinatým podzemkom s podzemnými výbežkami často dlhšími ako 1 m. Lodyhy sú priame, nevetvené, po celej dĺžke porastené červenohnedými šupinatými listami. Prízemné listy začínajú pučať až po odkvitnutí, sú dlho stopkaté s okrúhle srdcovitou čepeľou, na okraji zubatú. Zvrchu sú lesklé, tmavo zelené a lysé, naspodku siedlé bieloplstnatými chlpmi. Kvitnúce rastliny dosahujú výšku 5–15 cm, za plodu až 30 cm. Kvetné úbory vyrastajú jednotlivo na koncoch stoniek v období od marca do mája. Každý úbor je obklopený valcovitým zákrovom z čiarkovitých, šupinatých listeňov. Stredné rúrkovité kvety sú samčie a vytvárajú tzv. terč. Okrajové jazykovité kvety sú samičie a tvoria tzv. lúč. Kvety majú žltú farbu. Plodom je 3–5 mm dlhá nažka s bielym páperím. Podbeľ je rozšírený v celej Európe, na sever do Škandinávie, na východ cez Sibír na Ďaleký východ, na juh do južného Španielska. Ďalej sa vyskytuje v horách severnej Afriky, v Malej Ázii, Iráne, v Strednej Ázii až do Indie. Do Severnej Ameriky bol zavlečený. V Českej republike sa vyskytuje na staveniskách, rumoviskách, skládkach, sídliskách, pri lesných lemoch, brehoch potokov alebo suchých riečiskách.
Podbeľ obsahuje sliz, triesloviny, minerálne látky, glykozidné horčiny, karotenoidy, silice a iné látky.
Podbeľ list nie je určený na vnútorné použitie.
Táto bylina je známa tiež pod názvami babuška, bilkušek, blatouch, Devětsil, devětsil obecný, divy tabak, konské kopyto, koňské kopyto, májik, matkino líčko, pánbožkov chlebíček, podbel, Podbeľ, Podběl, podbeľ malý, podbeľ obyčajný, podbelie, podbiel, podbieľ, pódbiel, podbiel malý, podbiel prašivý, podbiel prašivý, podbíl, podbjel, Podbyl, podkovka, slniečko, žabinec alebo žltije králiky.
